Dr. Mordechaj Kedar
Na Západe, ak miesto narodenia poskytuje človeku pocit bezpečia, dobré vzdelanie, primeraný spôsob života, príjemný domov a partnera, s ktorým si môže založiť rodinu - zvyčajne neskúša šťastie v inej krajine. Emigrácia sa stáva realistickou možnosťou až vtedy, keď jeden alebo viac týchto prvkov nedokáže krajina jeho narodenia zabezpečiť.
V moslimskom svete sa emigrácia chápe celkom inak a zakladá sa na precedense stanovenom prorokom islamu, Mohamedom, ktorého v jeho rodnej Mekke ponižovali, pohŕdali ním a takmer ho zavraždili (to je trocha prehnané - viď 1, 2, 3, 4 - pozn. prekl.). Antagonizmus prejavovaný voči nemu bol výsledkom proroctiev o konci sveta, ktoré šíril medzi ľuďmi v meste a jeho pokusom o ich "prevýchovu". Po odchode z Mekky v roku 622 sa presťahoval do Mediny, kde sa po asi dvoch rokoch stal panovníkom a vojenským veliteľom, rovnako ako štátnikom.
Mohamed je v islame považovaný za ideálny príklad, taký, ktorý nemôže zviesť svojich stúpencov, za vodcu, ktorého každý skutok viedla božská ruka. To znamená, že každý moslim, nech už sa nachádza kdekoľvek a v akejkoľvek situácii, musí ísť v stopách Mohameda a pokúšať sa napodobňovať jeho správanie. Keďže emigrácia viedla k povzneseniu Mohamedovho stavu, jeho ovládnutiu Mediny a jej premeny na islamské mesto, islamskí myslitelia považujú emigráciu za príležitosť dobyť miesta, v ktorých chcú žiť, a premeniť ich na islamské štáty.
Milióny moslimov klopúcich na dvere Európy v posledných niekoľkých rokoch pochádzajú zo skrachovaných, vojnou zmietaných krajín s vysokou mierou nezamestnanosti, zanedbaných a zúfalých. Hľadajú bezpečné prostredie, dôstojné zamestnanie, vzdelanie pre svoje deti, strechu nad hlavou a bezpečný, naplňujúci život. Keď vo svojej hostiteľskej krajine dosiahnu ekonomickú stabilitu, mnohí sa tiež kultúrne integrujú a stanú sa súčasťou spoločnosti, v ktorej sa ocitli. Prerušia väzby s islamskou tradíciou, jedia čokoľvek, čo dostanú na tanier a pijú čokoľvek, čo im nalejú do pohárov.
V porovnaní s nimi sa v Európe usadili milióny moslimov s jasným cieľom: zostať verní svojej náboženskej tradícii a zároveň posilniť svoje postavenie v Európe. Majú požiadavky, cieľom ktorých je premena hostiteľskej krajiny na krajinu ešte viac vítajúcu: starajú sa o dostupné potraviny halal bez alkoholu a bravčoviny, o súdy fungujúce v súlade s islamským právom šaría namiesto miestnych zákonov, o nepripomínanie si kresťanských sviatkov, o odstraňovanie vzdelávania o holokauste, vrátane genocídy Židov, o založenie bankového systému podľa islamského práva a o nosenie nikábu u moslimiek, odevu zakrývajúceho ich tváre na verejnosti. Chcú, aby ich ženy liečil ženský zdravotnícky personál a nie mužský a majú tiež iné požiadavky, majúce za cieľ premeniť hostiteľskú krajinu na miesto priťahujúce ďalších islamských migrantov.
Každému, kto má oči otvorené, je absolútne jasné, že moslimskí migranti neintegrujúci sa do európskej hostiteľskej spoločnosti majú v úmysle danú krajinu islamizovať. Aby to dosiahli, nemusia vystreliť ani jediný náboj - a vôbec im neprekáža, ak to trvá desaťročia, lebo v Koráne sa píše, že "Alláh je s trpezlivými," (verš 2:153 - pozn. prekl.) takže islamský svet dokáže bez problémov trpezlivo čakať na dosiahnutie svojich cieľov.
Muamar Kaddáfí, bývalý líbyjský prezident, raz povedal, "my, moslimovia, nemusíme na Európu vystreliť ani jediný krát, lebo naša emigrácia a vysoká pôrodnosť to urobia za nás." Problémom Európanov je, že musia prijímať migrantov kvôli svojej klesajúcej demografii. Dve svetové vojny v priebehu jedného storočia zredukovali európsku populáciu o desiatky miliónov (spolu so šiestimi miliónmi Židmi), a keď k tomu pridáme ich nízku pôrodnosť, dostaneme drastický nedostatok ľudskej sily.
Zvyšní sa zaujímajú o právo, účtovníctvo, žurnalistiku, vyspelé technológie a múzické umenia. Kto však pracuje v továrňach? Kto je ochotný byť obchodníkom s ovocím a zeleninou, vodičom taxi služby či doručovateľom? Práve tu nastupujú migranti a poskytujú odpoveď.
Európa postupuje smerom k islamu - pomaly, ale iste. Hlavným problémom je, že Európa je nakazená politickou korektnosťou, slepou vierou v multikulturalizmus a pocitmi viny za to, čo Európania urobili pôvodným obyvateľom rôznych častí sveta. Z týchto dôvodov je každý, kto sa vyjadruje proti migrantom, okamžite označený za odporcu ľudských práv, každý, kto vyslovuje obavy o svoj národ, je nazývaný rasistom, každý, kto sa obáva o budúcnosť svojej krajiny, je považovaný za "fašistu", zatiaľ čo každý, kto vyjadruje obavy o svoju krajinu aj jej ľudí, je nazývaný "nacistom".
Tento postoj potláča každú kritiku imigrantov, hoci mnohí z nich poberajú podporu a ich percentuálny podiel medzi ľuďmi za mrežami je omnoho vyšší než podiel bežnej populácie. Príčinou tohto javu je, že základné hodnoty hostiteľských krajín - ťažká práca a dodržiavanie zákona - väčšina migrantov neprijala.
V posledných pár rokoch sa v reakcii na masívnu islamskú migráciu do Európy zmenili na kontinente pravidlá politickej hry: nacionalistické pravicové strany - nie neonacistické - považované ešte pred pár rokmi kvôli ich vnímanému rasizmu za neakceptovateľné, sa stali populárne. Je dosť možné, že Rakúsko a Maďarsko nezostanú jedinými krajinami s pravicovou politickou orientáciou.
Verejné priestranstvá v Európe sa zmenili: teror v uliciach, ako útoky v Štrasburgu 11. decembra 2018 a v mnohých iných mestách v minulosti, pouličné nepokoje, akých boli Parížania svedkami celé týždne, celé oblasti, kam sa polícia neodváži vstúpiť a stále rastúci podiel ekonomického koláča vyhradeného pre migrantov v podobe dávok v nezamestnanosti, materské príspevky a iné pravidelné príspevky na pomoc migrantom, ktoré tiež podnecujú ďalšie migračné vlny.
Toto nemôže pokračovať donekonečna. Jedným z možných scenárov je, že politická pravica sa zjednotí, aby rázne zakročila proti migračným vlnám legislatívnymi prostriedkami a deportáciami migrantov do krajín ich pôvodu. Keby ľavica aj nesúhlasila, nemá praktické riešenia problému a verejnosť nie je hlúpa.
Skutočné riešenie príde, keď si Európania uvedomia, že bez privádzania detí na svet ich civilizácia a kultúra nemajú budúcnosť. Najprv musia zmeniť imidž manželstva ako inštitúcie, lebo žiadne jeho náhrady nepodnecujú ženy k tomu, aby sa rozhodli stať sa matkami. Európania musia zároveň zvážiť udeľovanie ekonomických výhod párom s viac než tromi deťmi. Problémom je, že v súčasnosti nejestvuje zákonný spôsob, ktorý by pri podporovaní veľkých rodín rozlišoval medzi "európskymi" rodinami a islamskými rodinami s udeleným občianstvom.
Európa je v slepej uličke, ktorá povedie ku kultúrnej samovražde, ak sa pravidlá hry od základov nezmenia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára