Až príliš často sa diskusia o islamskom násilí sústreďuje na doktrínu - na to, čo Korán a ostatné spisy (ako hadísy - slová a skutky Mohameda) skutočne hovoria a znamenajú. Na čo sa v tejto diskusii zabúda je, že islamské spisy sú zbytočné, ak chceme určiť, či islam učí násilie a vojnu proti nemoslimom.
Postačujú dejiny. Zvážme fakty, ktoré sú potvrdené moslimskými i nemoslimskými primárnymi historickými zdrojmi.
Len desaťročie po zrode islamu v 7. storočí sa v Arábii nečakane objavil džihád. Behom niekoľkých desaťročí moslimovia natrvalo dobyli dve tretiny vtedajšieho kresťanského sveta. Srdce súčasného moslimského sveta - krajiny ako Egypt, Sýria, celá severná Afrika, Turecko a neskôr ďalšie - boli v 7. storočí srdcom kresťanstva.
Potom nasledovala nepretržitá vojna proti kresťanskej Európe.
Že "náboženstvo mieru"? Opýtajte sa Obamu (článok je z roku 2016 - pozn. prekl.): Ak je islam mierumilovný, nemal byť islam mierumilovný počas a bezprostredne po svojom vzniku?
Za menej než tri desaťročia po roku tradične uvádzanom ako vznik islamu (622) tri z piatich pôvodných kresťanských centier ("stolcov") založených apoštolmi - Alexandria, Antiochia a Jeruzalem - navždy pohltil islam. Štvrtý, Konštantínopol, po stáročia udatne vzdoroval islamskému náporu, ale napokon bol v roku 1453 dobytý v mene islamu.
Len vzdialený Rím - Vatikán, piaty zo starovekých kresťanských stolcov - zostal nedobytý, hoci ho moslimovia vyplienili a vypálili už v roku 846.
Medzi ďalšie krajiny a územia, ktoré boli v priebehu stáročí prepadnuté a/alebo sa dostali pod moslimskú nadvládu patria (podľa ich súčasných názvov a bez konkrétneho poradia):
Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Sicília, Švajčiarsko, Rakúsko, Maďarsko, Grécko, Rusko, Poľsko, Bulharsko, Ukrajina, Litva, Rumunsko, Albánsko, Srbsko, Arménsko, Gruzínsko, Kréta, Cyprus, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Bielorusko, Malta, Sardínia, Moldavsko, Slovensko a Čierna Hora.
Medzi tých zopár európskych regiónov, ktoré unikli priamej islamskej okupácii vďaka svojej severozápadnej odľahlosti, patria Veľká Británia, Škandinávia a Nemecko. To samozrejme neznamená, že tieto regióny neboli napadnuté islamom.
Vlastne i v najvzdialenejšej severozápadnej krajine Európy - na Islande - sa kresťania modlievali, aby ich boh ochraňoval pred "terorom Turcov". Nebola to len obyčajná paranoja. V roku 1627 moslimskí korzári prepadli Island.
Chytili štyristo zajatcov a predali ich na trhoch s otrokmi v Alžírsku.
Ani Amerika neunikla islamskému útoku. Pár rokov po vzniku Spojených štátov, v roku 1800, boli americké obchodné lode v Stredozemnom mori vyrabované a ich námorníci zotročení moslimskými korzármi.
Veľvyslanec v Tripolise vysvetlil Thomasovi Jeffersonovi, že je právom a povinnosťou moslimov viesť vojnu proti nemoslimom, kdekoľvek ich nájdu, a zotročiť ich toľko, koľko vedia zajať.
V tých dňoch neexistovali žiadne tajomstvá, žiadna politicky korektná diskusia o islame.
Už vo 8. storočí byzantský kronikár Teofanes napísal vo svojej Chronografii:
Tých, ktorí ho počúvali, (Mohamed) učil, že ten, kto zabíja nepriateľov - alebo bude zabitý nepriateľom - vstúpi do raja (napr. Korán 9:111). A povedal, že raj je telesný a zmyselný - orgie jedenia, pitia a žien.
Taktiež tam má byť rieka vína... a ženy boli inakšie, dĺžka sexu sa významne predĺžila a rozkoš z neho trvala dlho (napr. 56:7-40, 78:31, 55:70-77). A všetky iné nezmysly.
O šesťsto rokov neskôr, v 14. storočí, byzantský cisár Manuel II. Paleológ povedal moslimskému učencovi:
Ukážte mi, čo nové Mohamed priniesol a nájdete tam len zlé a neľudské veci - ako rozkaz šíriť mečom náboženstvo, ktoré kázal.
Taká bola úprimnosť medzináboženského dialógu za bývalých čias.
Podľa štandardov historiografie si zaslúži zopakovať, že vyššie uvedený historický prehľad je nevyvrátiteľný a potvrdený moslimskými aj európskymi historikmi, od tradičného dátumu vzniku islamu po súčasnosť.
Skrátka, bez ohľadu na to, čo Korán a ostatné islamské spisy skutočne "znamenajú", po dobu zhruba jedného tisícročia - prerušeného križiackymi výpravami, démonizovaním ktorých je súčasný svet posadnutý - viedli moslimovia neúprosnú vojnu proti Západu.
Robili to a naďalej to robia v mene islamu.
A čo dnes? Či už sa učí na stredných alebo vysokých školách, či už ho vykresľuje Hollywood alebo médiá, prevládajúci historický naratív je, že moslimovia sú historickými "obeťami" "intolerantných" západných kresťanov.
V súčasnosti platíme cenu za to, že sme ahistorickou spoločnosťou. Pár rokov po islamských útokoch z 11. septembra - čo sú len najnovšie útoky v stáročia trvajúcom a kontinentálnom džiháde na Západe - Američania (dvakrát) zvolili za prezidenta muža s moslimským menom a dedičstvom; muža, ktorý otvorene schvaľoval rovnakú islamskú ideológiu, proti ktorej západní bojovníci po stáročia bojovali.
Európski predkovia Spojených štátov - ktorí v tej či onej dobe buď premohli islam alebo ním boli podrobení - sa musia v hroboch obracať.
Hovoríte, že toto všetko je len história? Prečo ju omieľať? Prečo ju nenechať a ísť ďalej, začať novú kapitolu vzájomnej tolerancie a úcty, aj keby bolo treba históriu trochu "upraviť"?
Toto by bol trochu prijateľný postoj - nebyť skutočnosti, že toto dobyvateľské štádium islamskej histórie sa nikdy neskončilo.
Moslimovia po celom svete stále prejavujú rovnaký imperiálny impulz a intolerantný šovinizmus, ktorý prejavovali ich predkovia. Jediným rozdielom je dnes to, že moslimský svet nie je schopný poraziť Západ prostredníctvom konvenčnej vojny.
Toto však ani nemusí byť potrebné. Vďaka neznalosti histórie na Západe je moslimom dovolené zaplaviť Európu, kvôli čomu sotva prejde deň bez toho, aby sa na titulkoch neobjavilo nevýslovné násilie moslimov na nemoslimoch. V čase písania tohto článku moslimovia vtrhli do kostola vo Francúzsku, donútili kňaza kľaknúť si na kolená a podrezali mu hrdlo.
Všetko toto vedie k ďalšej, rovnako dôležitej otázke: Ak je skutočná história Západu a islamu prevrátená naruby, ktoré ďalšie v súčasnosti propagované historické "pravdy" sú rovnako mylné? Naratív týkajúci sa údajnej mierumilovnosti islamu sa dá len spochybniť, lebo svet je svedkom moslimského násilia každý deň. Ale určite existujú ďalšie hanebné a buričské sily, ktoré majú toľko rozumu, aby sa neodhalili.
V budúcnosti (nech bude akákoľvek) budú dejiny napísané o našich časoch pravdepodobne zdôrazňovať, že naša éra, ironicky nazývaná "informačný vek", nebola dobou, kedy boli ľudia dobre informovaní. Budú o nej písať ako o veku, kedy boli dezinformácie tak široko rozšírené a nespochybňované, že generácia žila v bublinách iných realít, pohodlne vo svojej nevedomosti, kým bubliny napokon nepraskli.
Raymond Ibrahim
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára