Pamätám si, že keď som na univerzite v Levante študoval "Dejiny arabsko-islamskej civilizácie", náš učiteľ vychvaľoval kultúrne aktivity, ktoré sa diali v Bagdade počas raných rokov Abbásovského kalifátu. Učili sme sa o Bajt al-Hikme (Dome múdrosti), tej vznešenej inštitúcii, kde sa vykonávala prekladateľská práca, obohacujúca rastúcu arabskú kultúru prácami z gréckych, aramejských, perzských a indických zdrojov.
Taktiež nám boli predstavení mutaziliti, skupina arabských učencov, ktorí spracovali niektoré z preložených materiálov z Bajt al-Hikmi a vytvorili hnutie zdôrazňujúce význam intelektu. Spochybnili vyvíjajúce sa ortodoxie rôznych právnych škôl, aktívnych vo výklade práva šaría. Zašli až tak ďaleko, že spochybnili večnú povahu Koránu, na rozdiel od učenia Imáma Hanbala. Kritizovali fatalistickú doktrínu islamskej teológie, podľa ktorej človek nenesie žiadnu zodpovednosť za svoje skutky.
Dôležitosť mutazilitov v kultúrnych dejinách islamu nemožno poprieť. No napriek tomu sa ich vplyv obmedzoval na elitnú skupinu v Bagdade; a ten taktiež ustúpil a napokon zmizol, keď prišli o podporu vládnuceho kalifa.
Na tento detail v histórii islamskej civilizácie upozorňujem preto, aby som poukázal, že hoci helenistická kultúra mala vplyv na islam, nebolo to v takej miere, akú naznačujú súčasní moslimskí učenci. Navyše, otázka povahy a rozsahu vplyvu islamskej civilizácie na Západ nie je urovnaná záležitosť. Presnejšie povedané, o tejto téme sa diskutovalo vo Francúzsku, kde sa v roku 2008 objavila kniha spochybňujúca tvrdenie, že Západ dlhuje islamu mnoho, za to, že si privlastnil helenistickú kultúru.
20. novembra 2008 zverejnil arabsko-jazyčný denník www.alawan.org zaujímavý článok s názvom "Je kresťanský Západ niečo dlžný islamskému Východu?" Bola to diskusia o reakcii určitých islamských apologétov a ich priateľov vo francúzskej akademickej obci na knihu profesora Sylvaina Gouguenheima, ARISTOTE AU MONT SAINT MICHEL, vydanou vydavateľstvom Le Seuil vo francúzskom Paríži. Opäť sme boli svedkami pokusov islamských apologétov umlčať všetky intelektuálne snahy, ktoré ich akokoľvek urážajú. Tu sú niektoré preložené výňatky z článku, moje komentáre budú uvedené následne.
"Nedávno zverejnil historik Sylvain Gouguenheim knihu minimalizujúcu význam vplyvu, ktorí mali moslimovia na kresťanskú Európu počas stredoveku. Tézou knihy "Aristoteles na Hore svätého Michaela", vydanej v roku 2008 vydavateľstvom Le Seuil, je, že helenistické dedičstvo sa nedostalo do Európy prostredníctvom moslimov, ako tvrdia historici; namiesto toho prišlo priamo na Západ počas 11. a 12. storočia, bez toho, aby v tomto prenose hrali arabskí filozofi významnú úlohu. Preto môžeme usúdiť, že moslimovia nemali veľký vplyv na európsku renesanciu, ktorá by podľa Gouguenheima 'nastala tak či tak, aj keby Európania nemali nijaké styky s islamským svetom.'
"Práca Sylvaina Gouguenheima, ktorá je v rozpore s názormi niekoľkých špecialistov na stredovekú históriu, spôsobila vo francúzskych kultúrnych kruhoch veľký rozruch. Považovali ju za chybnú historickú teóriu a za etnickú urážku. Niektorí islamisti začali tú tézu využívať ako nevyvrátiteľný dôkaz nárastu nepriateľstva Západu voči moslimom a islamu. Napríklad, bývalý alžírsky minister zahraničia, Dr. Taleb Ibrahími, vyhlásil, že táto práca je súčasťou kampane na šírenie kresťanstva v islamských krajinách ako Alžírsko; a ako ďalší príklad nárastu antiislamských hnutí. Dokonca i niektorí francúzski odborníci, ktorí sa považujú za expertov v danej oblasti, s Ibrahímim súhlasili; jeden z nich zašiel tak ďaleko, aby vyhlásil, že tí, ktorí uznávajú zverejnenie knihy, sa podieľajú na šírení islamofóbie!
"Vlastne, kritika namierená voči knihe sa netýkala samotnej podstaty témy; jednoducho sa vzťahovala na určité chyby v detailoch, ktoré sa v knihe objavili, aby spochybnili serióznosť jej povahy. Niektorí tvrdili, že je podobná akademickej práci predloženej na univerzite. Kniha však bola napísaná pre obyčajných čitateľov, ktorých nezaujímajú detaily či podrobná akademická bibliografia.
"Diskusie obklopujúce knihu nadobudli podobu známeho obratu. Odporcovia práce neodpovedali autorovi serióznymi faktami. Namiesto toho kritizovali jeho osobu a obvinili ho z rasizmu, lebo vraj nadŕža radikálnej pravici. Problém sa teda spolitizoval. Päťdesiatšesť filozofov a historikov podpísalo petíciu 'žiadajúcu hlavu' človeka a zverejnili dokument protirečiaci si s Gouguenheimovou prácou, nazvaný: 'Áno, Západ dlhuje moslimskému svetu'. 30. apríla 2008 sa objavil v ľavicovom denníku Liberation. Tvrdili v ňom, že autor propagoval zlé pochopenie vzťahov medzi kresťanským Západom a islamom. Odsúdili noviny Le Monde za pochválenie knihy pozitívnou recenziou zo 4. apríla 2008, napísanou Roger-Polom Droitom. Pol Droit urobil viac než že len zopakoval Gouguenheimovu tézu. V prílohe Le Monde, zvanej 'Svet kníh', napísal nasledovné:
"Napriek tomu, čo nám opakujú od 60-tych rokov, európska kultúra, vo svojej histórii a evolúcii, islamu veľa nedlhuje. V podstate nedlhuje islamu nič zásadné. Takže táto kniha, so správnymi odkazmi, postavila vec do správneho svetla, a to s veľkou odvahou."
"Gouguenheim, profesor stredovekej histórie na I'École Normale Surpérieure de Lyon, nebol ušetrený od kritiky dokonca niektorých z vlastných kolegov na univerzite. Toto viedlo k zvolaniu výboru, ktorý mal vyšetriť, či je túto knihu možné považovať za serióznu vedeckú prácu! Bol nútený prerušiť vyučovanie počas obdobia, kedy čakal na výsledky vyšetrovania. Boli to niektorí poľskí historici, ktorí sa ho prišli zastať, keďže priamo zažili vplyv cenzúry počas sovietskej nadvlády nad svojou krajinou. Písali o ťažkých časoch, ktoré výskumníci znášali počas tých temných dní; a premýšľali, či podobné podmienky čoskoro nenastanú vo Francúzsku!
"Môžeme túto knihu považovať za potrebný protijed voči chorobe, ktorá postihla niektorých európskych univerzitných profesorov a islamistických apologétov, ktorí si vymysleli prehnanú úlohu islamu pri zrode renesancie. Taktiež môžeme považovať sťažnosť vznesenú proti Gouguenheimovej práci a podpísanú tými 56 akademikmi a reakcie, ktoré po nej nasledovali, za rovné fatwe namierenej proti historikovi.
"Prečo by sme sa mali rozčúliť kvôli autorovi, ktorý tvrdil, že arabský jazyk bol jazykom pre poéziu a neprepožičal sa na filozofické výrazy? Je faktom, že vyučovanie filozofie je v krajinách zálivu zakázané; a v tých krajinách, v ktorých nie je postavená mimo zákon a je vyučovaná, sa v podstate rovná žartu! Prečo by nám mala vadiť Gouguenheimova práca, keď Adonis, dobre známy sýrsky intelektuál, bol zúrivo napadnutý vládnucou triedou duchovných len za obhajobu potreby slobody namiesto fiqhu (1), racionality namiesto mytológie a filozofických pojmov namiesto nekonečného opakovania Basmala (2) a Hamdala (chvála Alláhovi).
"Musíme si klásť otázky ako tieto, ktoré si zasluhujú serióznu pozornosť.
"Mlčanie arabských historikov ohľadom témy preberanej v Gouguenheimovej knihe môžeme dosť ľutovať. Nechali iných, aby sa témou zaoberali. Aká hanba! Namiesto toho, aby sme sa zapojili do serióznych štúdií, ktoré si vyžadujú ťažkú prácu, je všetko, čo robíme, len táranie všeobecných tvrdení a prednášanie nepripravených prejavov na obranu našej kultúry!"
Analýza
Autor článku na al-Awan to vo svojej analýze kritiky článku vyjadril dobre, keď vyhlásil,
"Vlastne, kritika namierená voči knihe sa netýkala samotnej podstaty témy; jednoducho sa vzťahovala na určité chyby v detailoch, ktoré sa v knihe objavili, aby spochybnili serióznosť jej povahy."
Komentáre
Článok jasne vyjadril, že Gouguenheimovi kritici zanechali veľa otázok a žiadne zásadné odpovede. To, voči čomu namietal najsilnejšie, bol postoj tých francúzskych akademikov, ktorí sa pridali k arabským kritikom odsudzujúcim Gouguenheima namiesto toho, aby na jeho prácu reagovali pokojne a logicky. Článok lamentoval nad tichom arabských historikov, ktorí sa témy ani len nedotkli.
Le Monde a Le Figaro komentovali Gouguenheimovu prácu, ako dokladajú nasledovné výňatky, ktoré som preložil z francúzštiny:
"Helenizácia kresťanskej Európy bola v prvom rade ovocím európskej vôle. Ak má pojem koreň pre civilizáciu nejaký zmysel, korene európskeho sveta sú grécke, no korene islamského sveta nie.
"Ako prekvapivé napravenie súčasných predsudkov vyvolá toto dielo Sylvaina Gouguenheima debaty a polemiku. Jeho témou je: kultúrne prepojenie medzi západným svetom a islamským svetom. Pokiaľ ide o túto tému, ideologické a politické stávky sú veľké. Teraz tento seriózny akademik, profesor stredovekej histórie na I'École Normale Surpérieure de Lyon, vyvracia niekoľko presvedčení, ktoré sa stali dominantnými. Počas posledných desaťročí, po prácach Alaina de Liberu či Mohameda Arkouna, Edwarda Saida či Rady Európy, sme urobili zlý obrat vo veci úlohy islamu v dejinách a kultúry Európy... Ak sa budeme riadiť touto knihou, bude nevyhnutné ešte viacej prehodnotiť naše súdy. Skôr než by sme mali veriť, že celý objem európskeho filozofického poznania bol závislý od arabských prostredníkov, by sme si mali pamätať veľkú úlohu, ktorú hrali prekladatelia z Hory svätého Michaela. Preniesli všetko od Aristotela priamo z gréčtiny do latinčiny, niekoľko desaťročí predtým, než boli rovnaké diela preložené v Tolede z arabských verzií. Namiesto snívania o tom, že islamský svet bol otvorený a štedrý a že ponúkol temnej a nečinnej Európe prostriedky na svoju obnovu, je nevyhnutné si pamätať, že Európa nedostala všetko toto učenie ako dar. Musela ísť a hľadať ho. A bola to Európa samotná, ktorá uplatnila vedomosti vo vedeckých aj politických oblastiach." Roger-Pol Droit - Le Monde, 4. apríl 2008
"Protirečiac téze 'Islamu svetiel', Sylvain Gouguenheim dokazuje, že poznanie starovekého Grécka sa v Európe nikdy naozaj nestratilo; a že Arabi, ktorí preložili tieto texty, neboli moslimovia. Blahoželáme pánovi Gouguenheimovi za to, že sa nebál pripomenúť nám, že existoval stredoveký kresťanský taviaci kotol, ktorý bol dedičstvom z Atén i Jeruzalema." Stéphane Boiron - Le Figaro, 17. apríla 2008
Poznámky
1 - islamské teologizovanie, teologické diskutovanie alebo špekulovanie; duchovný, ktorý je aktívny vo fiqhu, sa nazýva faqíh.
2 - vyvolávanie mena Alláha citovaním úvodných slov "Al-Fatihy" (prvej kapitoly Koránu) sa v arabčine nazýva Basmala.
Jacob Thomas
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára