Keďže islam je kritizovaný za mnoho vecí - od nepriateľstva voči modernosti a demokracii po výzvy na teokratickú vládu, radikálny "patriarchát", mizogýniu a drakonické tresty, aby sme vymenovali aspoň zopár - pomôže nám, keď urobíme krok späť a odlíšime tie (mnohé) doktríny, ktoré ovplyvňujú len moslimskú spoločnosť od tých, ktoré sa dotýkajú a ovplyvňujú západniarov či nemoslimov všeobecne.
Pri tomto rozlišovaní sa nám do pozornosti dostanú tri navzájom súvisiace doktríny. Sú to: 1) úplné dištancovanie sa od "neveriacich" a nepriateľstvo voči nim, to znamená neustále duchovné či metafyzické nepriateľstvo voči nemoslimom (v arabčine známe ako al-wala' w'al bara alebo "lojálnosť a nepriateľstvo"); to sa prirodzene manifestuje ako 2) džihád, to znamená fyzické nepriateľstvo voči nemoslimom a - kedykoľvek a kdekoľvek je to možné - snahy o ich podrobenie; napokon, úspešný džihád vedie k 3) statusu dhimmí, ponižujúcemu postaveniu podmanených nemoslimov, ktorí sa odmietajú vzdať svojej náboženskej slobody konvertovaním na vieru víťazov.
Lojálnosť a nepriateľstvo
Niet pochýb o tom, že islam hlavného prúdu obhajuje odluku moslimov od nemoslimov, veriacich od neveriacich, čistých od nečistých. Koránový verš 5:51 varuje moslimov, aby si "nebrali Židov a kresťanov za priateľov... A kto z vás by si ich vzal za priateľov, ten patrí k nim", čiže on sám sa stane neveriacim, alebo káfirom, najhoršou kategóriou ľudí v islame. Verše 3:28, 4:89, 4:144, 6:40 a 9:23 majú rovnaké posolstvo; verš 58:22 jednoducho tvrdí, že praví moslimovia si neberú nemoslimov za priateľov - "i keby to boli ich otcovia alebo deti alebo bratia alebo kmeň." Ale koránové verše ďalej vyzývajú moslimov, aby voči nemoslimom prechovávali nepriateľstvo - nenávisť: "Odmietame vás (moslimovia neveriacich). Nepriateľstvo a nenávisť sa prejavila medzi nami a vami navždy, až dovtedy, kým nebudete veriť len v Boha jedného jediného." (Korán 60:4) Ako vysvetlil Islamský štát v jednoznačne pomenovanom článku, "Prečo vás nenávidíme a bojujeme proti vám", "Nenávidíme vás predovšetkým preto, že ste neveriaci."
Druhou stranou al-wala' w'al bara je, že moslimovia sú odsúdení priateliť sa a pomáhať ostatným moslimom - vrátane džihádistov, napríklad finančnými zdrojmi (alebo zakátom). Ako zhrňuje jedna moslimská autorita, veriaci "je povinný priateliť sa s veriacim - aj keď vás utláča alebo je voči vám násilný - no zároveň musí byť nepriateľský voči neveriacemu - aj keď je voči vám veľkorysý a milý" (časopis Čitateľ Al-Kájdy, s. 64). Táto lojálnosť voči ostatným moslimom a nepriateľstvo voči nemoslimom sú v podstate zodpovedné za metafyzický či "duchovný" konflikt medzi islamom a Západom. Pridajte k nepriateľstvu skutočnosť, že moslimovia majú povolené klamať neveriacim - napríklad tak, že predstierajú lojálnosť alebo priateľstvo - a bude očividné, aká je doktrína "lojálnosti a nepriateľstva" nebezpečná: okrem iného, nelojálnosť voči neveriacim a mafiánska mentalita, kvôli ktorej všetci moslimovia musia otvorene alebo skryto spolupracovať, naznačuje, že nepriateľstvo voči nemoslimom, aj keď ho nie je vidieť, je prítomné vždy.
Džihád
Džihád - vojna proti nemoslimom len z toho dôvodu, že sú nemoslimami - je fyzickou manifestáciou alebo uskutočnením nepriateľstva voči "neveriacim". Nielen, že je prirodzené napádať a snažiť sa podrobiť tých, ktorých je človek vychovaný nenávidieť, ale doktrína džihádu, vrátane šírenia a presadenia šaríe vo svete, je neoddeliteľnou súčasťou islamu; nie je uzákonená o nič menej než päť pilierov islamu. Ako uvádza článok s názvom "džihád" v Encyklopédii islamu, "šírenie islamu zbraňami je vo všeobecnosti náboženskou povinnosťou moslimov... Džihád musí byť vykonávaný dovtedy, kým celý svet nebude pod vládou islamu... Islam musí byť úplne prerobený skorej, než bude doktrína džihádu eliminovaná."
Mohli by sme pokračovať citovaním ľubovoľného počtu autorít, najmä moslimov, ktoré hovoria, že džihád na podrobenie sveta je pevným aspektom islamu. Aj keď Usáma bin Ládin - kvôli ktorému Západ uveril, že teror Al-Kájdy je vedľajší produkt politických krívd - hovoril po arabsky s moslimami, vysvetlil celkom jasne, že doktrína džihádu je koreňom problému: "Naše rozhovory s neveriacim Západom a náš konflikt s ním sa napokon točí okolo jedného problému... Núti či nenúti islam silou meča podrobiť sa jeho autorite telesne, ak nie duchovne? Áno. V islame sú len tri možnosti... Buď sa podriadiť, alebo žiť pod nadvládou islamu, alebo zomrieť."
Status dhimmí
Ale hoci neveriaci majú byť nenávidení sami o sebe a nie len v súvislosti s džihádom - ktorého schopnosť prenasledovať je často obmedzovaná okolnosťami - nepriateľstvo pokračuje aj po skončení úspešných džihádov. Na rozdiel od ostatných dobyvateľov a dobytí, ktoré všeobecne povoľujú podrobeným pokračovať bez obťažovania dovtedy, kým nenapadnú nový poriadok - niektorí sa dokonca pokúšajú uzmieriť a získať si nových poddaných - kedykoľvek a kdekoľvek dobýja islam, to staré metafyzické nepriateľstvo, ktoré podporovalo džihád, sa naďalej škodoradostne teší z triumfu nad podrobenými neveriacimi. Takže nielen, že musia platiť zvláštnu daň (džízu), prijať podriadené postavenie a riadiť sa niekoľkými obmedzeniami - treba im tiež pripomínať a dať im pocítiť, že sú menejcenní a ohrdnutí, čo by im malo poslúžiť aj ako "inšpirácia", aby konvertovali na "pravú" vieru.
Ako vysvetlil Islamský štát v hore uvedenom článku, bez ohľadu na akékoľvek a všetky ústupky ponúknuté nemoslimami, "budeme vás naďalej nenávidieť, lebo náš prvoradý dôvod nenávisti voči vám neprestane existovať, kým neprijmete islam. Aj keby ste platili džízu a žili pod autoritou islamu v stave poníženia, tak vás naďalej budeme nenávidieť." Tak či onak, islam víťazí: ak nemoslim zotrváva pri svojom náboženstve, moslimovia ho budú stále zdierať; na druhej strane, ak sa nemoslim napokon "podriadi" islamu, umma získa nového člena (ktorého čaká trest smrti, pokiaľ bude neskôr prechovávať iný názor a odpadne od viery).
Tieto tri navzájom súvisiace učenia islamu - lojálnosť a nepriateľstvo, džihád a status dhimmí - sú jednoznačne zakotvené v islamskom práve šaría. Nie sú to záležitosti otvorené interpretácii alebo diskusii. Keď eliminujeme alebo znížime pozornosť sústredenú na všetky tie ostatné "problematické" učenia, ktoré ovplyvňujú len moslimov - ale ktoré majú tendenciu spojiť sa s tými (tromi) učeniami priamo ovplyvňujúcimi nemoslimov - budeme môcť lepšie pochopiť skutočné korene konfliktu medzi islamom a Západom a tým na ne obrátiť svoju pozornosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára